História

Kompresiu n. medianus v zápästí ako prvý popísal v roku 1854 sir James Paget. V roku 1854 bola zaznamenaná prvá séria pacientov s bolesťami a parestéziami v distribúcií n. medianus Jamesom J. Putnamom. Pierre Marie a Charles Foix ako prvý hovoria o klinickej jednotke v roku 1933. Sir James Leamonth ako v prvý v roku 1933 urobil dekompresiu karpálneho tunela. O prvom spontánnom vzniku syndrómu karpálneho tunela hovorí Frederick Moersch v roku 1938. Americký špecialista na chirurgiu ruky George S. Phalen sa tejto problematike začal venovať v druhej polovicy 20. storočia.

Etiológia

Etiologických faktorov podmieňujúcich vznik syndrómu karpálneho tunela je mnoho. Jedným z možných faktorov je na základe vlastných zmien (fraktúry zápästných kostí s následným vytvorením kalcifikátov, osteofyty, hypertrofický karpálny väz a pod.). Ďalšou príčinou je zväčšenie objemu tkanív, ktoré ním prechádzajú (degenerativné zmeny synovie a väziva, otok mäkkých tkanív ako dôsledok mechanického preťažovania, abnormálne odstupy šliach, hematóm, obezita a pod.) Medzi ďalšie faktory zaraďujeme procesy, kt. môžu zvyšovať vulnerabilitu nervu na tlak (neuropatia na podklade diabetes mellitus, alkoholizmus a iné.). Taktiež medzi príčiny vzniku syndrómu karpálneho tunela zaraďujeme aj profesné faktory ako sú napr. : práca s kliešťami, šrobovákom; práca s vybračnými nástrojmi ako motorová píla; hranie na hudobné nástroje a v neposlednej rade práca s klávesnicou a myšou v nevhodnej polohe.  Vďaka tomu sa syndróm karpálneho tunela radí medzi choroby z povolania. Ochorenie častejšie postihuje ženy a to v pomere 2-4:1. Priemerný vek, v ktorom sa ochorenie vyskytuje sa pohybuje v rozmedzí od 40 do 60 rokov. Početnosť jeho výskytu v populácií nie je príliš známa, podľa údajov z literatúry sa pohybuje medzi 2,1% až po 14,4% a postihnutie väčšinou býva obojstranné.

Klinický obraz

Syndróm karpálneho tunela sa najčastejšie prejavuje typickými parestéziami prvého až tretieho prstu na volárnej strane ruky a dorzálne v okolí nechtov daných prstov. Taktiež sa môže prejavovať pálčivými bolesťami v danej oblasti. Patognomické pre syndróm karpálneho tunela bývajú nočné akcelerované maxima parestézií, ktoré človeka prebudia a nútia ho zvesiť ruku a následne ju „pretrepávať“. Problémy môžu výrazne akcentovať aj pri bežných denných činnostiach ako sú napr. : zapínanie gombíkov, držanie malých predmetov po dlhšiu dobu a podobne. Môže sa dostaviť oslabenie ruky najmä stisk a úchop. V prípade pretrvávajúceho útlaku postupne dochádza k progresii postihnutia nervu v zmysle postupnej straty citlivosti. Ďalej dochádza k úbytku svalovej sily a môže sa dostaviť hypotrofia až atrofia thenaru. Priebeh ochorenia je väčšinou chronického charakteru, ale po traume môže vzniknúť aj akútne. V klinickej diagnostike sa využíva niekoľko provokačných testov ako napr. Phalenov zápästný test. Až u 60% pacientov sa vyskytuje Tinelov príznak. Syndróm karpálneho tunelu môžeme na základe klinického nálezu rozdeliť do 3 stupňov: 1. ľahký stupeň (intermitentné symptómy, prítomná len iritácia n. medianus bez zánikových príznakov). 2. stredne ťažký stupeň (pozitívne provokačné testy ,svalové oslabenie, možná hypertrofia svaloviny) 3. ťažký stupeň (svalová atrofia, senzitívne symptómy sú trvalé, zánikové príznaky sú výrazné).

Diagnóza

Diagnózu stanovujeme na základe dôkladne odobratej anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia. V prípade upresnenia a objektivizácie sa doplňuje EMG vyšetrenie. Zobrazovacie metódy ako RTG, CT, MR zatiaľ pri diagnostikovaní syndrómu karpálneho tunela nie sú moc využívané . Neurografia pri syndróme karpálneho tunela vykazuje známky fokálnej demyelinizácie n. medianus čo má za následok spomalenie senzitívneho vedenia. Podobné príznaky sa môžu objavovať aj pri rade iných ochorení a preto je veľmi dôležitá diferenciálna diagnostika. Najčastejšie zvažujeme cervikálnu radikulopatiu hlavne v oblasti C6-C7, kedy uvoľnenie nastáva v kľude a zhoršenie sa prejaví pri pohyboch krčnej chrbtice. Dôležité je zamerať sa aj na reumatické ochorenia. Ku komprimácii nervu môže dôjsť aj v oblasti m. pronator teres, kedy vystupuje do popredia bolesť v oblasti dlane.

Konzervatívna terapia

Konzervatívna terapia sa indikuje pri krátkom trvaní daných príznakov a vtedy, keď očakávame odstránenie vplyvu systémového faktoru. Jej základ tvorí kľudový režim a taktiež fixácia zápästia. Fixácia zápästia, či už počas dňa alebo noci môže zhoršiť bolesti a symptómy. Podávanie antireumatík je vhodné v prípade, ak je syndróm karpálneho tunela spôsobený reumatickým ochorením. Najväčšou časťou konzervatívnej terapie je fyzikálna terapia a rehabilitácia. Na liečbu karpálneho tunela využívame mobilizáciu zápästných kostí, uvoľňovacie a posilňovacie techniky a mnoho ďalšieho. Z fyzikálnej terapie sa využíva ultrazvuk a laser.

Záver

Neliečenie syndrómu karpálneho tunela môže viezť až k chirurgickému zákroku. Vznik syndrómu karpálneho tunela sa čoraz častejšie vyskytuje u mladších ľudí z dôvodu nadmerného používania mobilných telefónov, tabletov a počítačov. Je veľmi dôležité včas indikovať výskyt tohto ochorenia a čo najskôr sa zamerať na jeho odstránenie. Včasná diagnostika a rehabilitácia dokážu ťažkosti výrazne minimalizovať alebo odstrániť. Fyzioterapeut Vám ukáže správne cviky na posilnenie a uvoľnenie oblasti zápästia. Taktiež Vás edukuje o možnostiach vykonávať bežné denné činnosti tak, aby sa zápästie nepreťažovalo. Laserterapia a ultrazvuk je ďalším veľkým prínosom pre liečbu. Výhodou zariadenia Bonum Salutem je komplexnosť v poskytovanej liečbe. Včasnú diagnostiku a rehabilitáciu Vám zabezpečíme tímom odborníkov. V oblasti elektroliečby disponujeme vysokovýkonným laserom štvrtej generácie s výkonom až 15 W (bežný laser 1W) s možnosťou aplikácie až piatimi hlavicami na celú oblasť zápästia (bežné lasery sa môžu aplikovať len bodovo). Taktiež disponujeme ultrazvukom, termoterapiou a v neposlednom rade kineziotapingom. Pri syndróme karpálneho tunela je rehabilitácia dôležitá v prevencií, terapií, ako aj v pooperačnej liečbe.

Menu